V malom severononmandskom
mestečku Allouville-Bellefosse, neďaleko Yerville, rastie starý dub. No, starý
asi 1 300 rokov, s dvomi kapličkami priamo v dutine stromu, z toho
jednou na poschodí... To je už je dosť na to, aby sa o ňom mohlo napísať
pár riadkov.
 Strom pamätá rozvoj
krajiny pády mocností, i stovky jednotlivých osudov. Ľudia sa pod jeho
korunu utiekali v ťažkých dobách, keď slúžil ako prírodná kaplička. Už
zobrazenie z roku 1828 zachytáva zbožný ľud a vo dverách „dubovej“
kaple stojí žehnajúci kňaz. Ak sa dobre pozrieme, vidíme na obrázku aj časť
horného poschodia s dverami, ako je to aj teraz. Lenže dub je predsa len
živým organizmom a tak sa neustále mení. Napríklad teraz je spodný vstup
menší, pretože v priebehu takmer dvoch storočí zarástol do podoby ako
vidíte na farenej fotografii s mojou maličkosťou. Terajšia podoba stromu
sa ustálila radikálnym zásahom v roku 1988. Strom bol podľa prieskumu a
doporučení profesora Matthewa (z Anglicka) a profesora Bourdu (z Francúzska)
zmladený, zbavený mŕtveho znehodnoteného dreva, a bola urobená konzervácia
nového stavu. Nemenej významné bolo statické zabezpečenie stromu podložením
časti koreňového systému mohutnými „I“ profilmi na betónových pätkách, podopretie
haluzí drevenými podperami a istenie oceľovými lanami. Samotný kmeň bol v kritických
miestach posilnený viazaním z kovových obručí. Kmeň z podstatnej časti
pozostáva z odumretého dreva, ktoré je kryté drevenými šindelmi a tvorí
svojim tvarom nepravidelnú vežu. Aj keď zásahy boli spočiatku veľmi výrazné,
jednalo sa o veľmi starostlivé zabezpečenie, a postupná regenerácia
živého obrastu dáva stromu vyšie šance na dráhe vekovitých rekordmanov. Schodisko
vinúce sa okolo pňa ku kapličke na poschodí bolo zrekonštruované podľa
predchádzajúcich vzorov a tak sa javí ako stále rovnaké. Ľudia majú k tomuto
stromu náležitú úctu a tak je na zábradlí udržiavaná kvetináčová výsadba
pestrých kvetov a aj okolie stromu je starostlivo udržiavané.
Patrí sa spomenúť
aj našich hostiteľov, ktorí sa o nás týždeň starali a prekvapili nás
mimoriadnou znalosťou Čiech a Slovenska. Rodina Rogera Devauxa (ktorému
patrí poďakovanie za podklady k tomuto článku) sa venuje mnohým aktivitám
a ich výpočet by bol veľmi obsiahly. Roger je napríklad novinár, manželka
folkloristka, syn zberateľ veteránov... Knihovňa tejto rodiny je plná našich
titulov a celkom slušné miesto popri literatúre faktu zaberá česká „Pivrnecká“
literatúra - pravdepodobne všetky tituly. Potešila nás aj povaha ľudí tohto
kraja, lebo často stavajú domy „slovenským spôsobom“, teda celá rodina formou
svojpomoci. Nejedna miestna stodola bola prestavaná na moderné bývanie so
zachovaním pôvodnej vizáže. Charakteristická architekúra je veľmi často robená
technikou kolombáže (hlinená a slama ako výplň trámovej konštrukcie). To už je
však na samostatný článok...
Článok bol
napísaný s použitím vyžiadaných materiálov od Rogera Devouxa (fotografie,
publikácia Roger Devoux - Auprés de mon Chêne..., Yvetot, Décembre 1988) a osobnej
prehliadky stromu.
|