V malom severononmandskom mestečku Allouville-Bellefosse, neďaleko Yerville, rastie starý dub. No, starý asi 1 300 rokov, s dvomi kapličkami priamo v dutine stromu, z toho jednou na poschodí... To je už je dosť na to, aby sa o ňom mohlo napísať pár riadkov.  

 
Strom pamätá rozvoj krajiny pády mocností, i stovky jednotlivých osudov. Ľudia sa pod jeho korunu utiekali v ťažkých dobách, keď slúžil ako prírodná kaplička. Už zobrazenie z roku 1828 zachytáva zbožný ľud a vo dverách „dubovej“ kaple stojí žehnajúci kňaz. Ak sa dobre pozrieme, vidíme na obrázku aj časť horného poschodia s dverami, ako je to aj teraz. Lenže dub je predsa len živým organizmom a tak sa neustále mení. Napríklad teraz je spodný vstup menší, pretože v priebehu takmer dvoch storočí zarástol do podoby ako vidíte na farenej fotografii s mojou maličkosťou. Terajšia podoba stromu sa ustálila radikálnym zásahom v roku 1988. Strom bol podľa prieskumu a doporučení profesora Matthewa (z Anglicka) a profesora Bourdu (z Francúzska) zmladený, zbavený mŕtveho znehodnoteného dreva, a bola urobená konzervácia nového stavu. Nemenej významné bolo statické zabezpečenie stromu podložením časti koreňového systému mohutnými „I“ profilmi na betónových pätkách, podopretie haluzí drevenými podperami a istenie oceľovými lanami. Samotný kmeň bol v kritických miestach posilnený viazaním z kovových obručí. Kmeň z podstatnej časti pozostáva z odumretého dreva, ktoré je kryté drevenými šindelmi a tvorí svojim tvarom nepravidelnú vežu. Aj keď zásahy boli spočiatku veľmi výrazné, jednalo sa o veľmi starostlivé zabezpečenie, a postupná regenerácia živého obrastu dáva stromu vyšie šance na dráhe vekovitých rekordmanov. Schodisko vinúce sa okolo pňa ku kapličke na poschodí bolo zrekonštruované podľa predchádzajúcich vzorov a tak sa javí ako stále rovnaké. Ľudia majú k tomuto stromu náležitú úctu a tak je na zábradlí udržiavaná kvetináčová výsadba pestrých kvetov a aj okolie stromu je starostlivo udržiavané.

Patrí sa spomenúť aj našich hostiteľov, ktorí sa o nás týždeň starali a prekvapili nás mimoriadnou znalosťou Čiech a Slovenska. Rodina Rogera Devauxa (ktorému patrí poďakovanie za podklady k tomuto článku) sa venuje mnohým aktivitám a ich výpočet by bol veľmi obsiahly. Roger je napríklad novinár, manželka folkloristka, syn zberateľ veteránov... Knihovňa tejto rodiny je plná našich titulov a celkom slušné miesto popri literatúre faktu zaberá česká „Pivrnecká“ literatúra - pravdepodobne všetky tituly. Potešila nás aj povaha ľudí tohto kraja, lebo často stavajú domy „slovenským spôsobom“, teda celá rodina formou svojpomoci. Nejedna miestna stodola bola prestavaná na moderné bývanie so zachovaním pôvodnej vizáže. Charakteristická architekúra je veľmi často robená technikou kolombáže (hlinená a slama ako výplň trámovej konštrukcie). To už je však na samostatný článok...

Článok bol napísaný s použitím vyžiadaných materiálov od Rogera Devouxa (fotografie, publikácia Roger Devoux - Auprés de mon Chêne..., Yvetot, Décembre 1988) a osobnej prehliadky stromu.