Články
Záhorácko - Slovácký betlehem I. Tlačiť E-mail
 Obec Kátov (SK) získala v tomto roku dotáciu z Fondu mikroprojektov v rámci Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Česká republika na realizáciu projektu Záhorácko-Slovácky betlehem. Projekt bude realizovaný v spolupráci so Strednou školou lesníckou a rybárskou v Bzenci (CZ). Dielo bude predstavené verejnosti v decembri, čo znamená, že vlastná výroba betlehema bude trvať presne tri mesiace. Projekt má výukový charakter a je nositeľom viacerých výnimočných výstupov. Betlehem bude zhotovený z dvadsiatich štyroch druhov dreva, osvetlený, ozvučený, pohyblivý vybavený elektronickým riadením cez dotykový panel, či diaľkové ovládanie... Koncept využívajúci spojenie remesla, umenia, deja z roku 1 a technológie roku 2010 v originálnom mechanicko-elektronickom diele sa tak stane reprezentatívnym počinom Obce Kátov.

Realizácia bude putovná a bude reprezentovať Obec Kátov a jej projektového partnera na vybraných podujatiach doma i v zahraničí. V prvom článku bude v krátkosti predstavený umelecko-remeselný smer betlehemárstvo vo vzájomných súvislostiach s kultúrou, históriou, tradíciou a budúcnosťou. Ďalšie články sa budú venovať konkrétnej realizácii.

Mesto Betlehem netreba zvlášť predstavovať. V  krajinách s kresťanskou tradíciou je toto mesto známe ako rodisko Ježiša Krista. Znamenia, odmietnutie aj pokora blížnych, nástrahy prenasledovateľov - to sú prvé riadky Nového zákona ktoré dávajú príbehu Svätej rodiny hlboký význam. Nemožno sa preto čudovať, že scéna narodenia Ježiška zaujala svoje miesto aj vo výtvarnom spracovaní témy a stala sa súčasťou európskej kultúry...

Avšak aj hodnoty vyvíjajúce sa v priebehu storočí či tisícročí, sú viacerými okolnosťami ohrozené. Je na nás, či dovolíme prieniku iných kultúr do našich tradícií v takej miere, že  tie pôvodné zostanú len v našich spomienkach. V prípade betlehemárskej tvorby je toto riziko reálne. Osobnosti našich kresťanských tradícií Sv. Mikuláša z Myry a Ježiška atakoval  v minulosti sovietsky Dedo Mráz, no oveľa úspešnejší sa stal  o niečo neskôr počin politického  karikaturistu Thomasa Nasta - Santa Claus. Veľmi rýchlo prekonal oceán a udomácnil sa na našich balkónoch, v obchodných domoch, televízii, reklamných letákoch. Po vzore spoločnosti Coca-Cola  sa stal Santa Claus vychytenou propagačnou osobnosťou mnohých obchodných firiem v čase Vianoc.

Po roku 1989 výroba betlehemov  u nás síce prežíva vlnu renesancie, ale umelecko-remeselný prejav sa drží viac-menej štandardných výtvarných metód, na spôsob prejavu našich otcov a dedov. Tradícia výroby  sa tak stáva tradíciou, ktorá neprijíma charakter doby a tým aj identitu s rozvojom perspektívnych foriem remesla. Stagnácia, malá miera osobitého výtvarného vkladu a zanedbanie originálnych tvorivých možností  v betlehemárskej tvorbe má oveľa väčšie zastúpenie, ako si dokážeme pripustiť.

Skrinkový mechanický betlehem zo začiatku minulého storočia (zbierka Miroslava Valentu)

Vrcholnými vzormi súčasných betlehemárov sa stal predovšetkým Třebechovický betlehem vytvorený rukami  troch Jozefov - Proboštu, Kapuciána  a Frimla koncom  devätnásteho a začiatkom dvadsiateho storočia. Toto unikátne mechanické dielo s rozmermi 7x3x2 m patrilo medzi najobdivovanejšie exponáty Československého pavilónu na výstave EXPO 1967 v Montreali. Prezentácia betlehemárskej tvorby na prestížnom podujatí krajinou v ktorej panoval hlboký socializmus  je takmer neuveriteľné.

Okrem Třebechovického betlehema je na Slovensku pre betlehemárov  vysoko motivačným počinom  mechanický Slovenský betlehem Jozefa Pekaru s rozmermi  8,5x2,5x3 m, zhotoveného v polovici  deväťdesiatych rokov minulého storočia.



Časť scény Slovenského betlehema a detail pohybového mechanizmu

Na funkčnosť obsiahlej scény betlehem využíva pohyb rozvedený z jedného zdroja. Betlehem je dotvorený scenériami zo života ľudu na kulise najvýznamnejších reprezentantov slovenskej architektúry. Spracovanie vychádza z konzervatívnych princípov tvorby.  

Stagnácia vývoja však bola v niektorých novodobých realizáciách porušená. Technologický postup nastal v oblasti spracovania materiálu strojným vybavením a nový rozmer sa do betlehemárskej  tvorby dostal predovšetkým v podobe monumentality. Po realizácii Monumentálneho betlehema v Záhradnej galérii Alojza Machaja  v roku 2001 v Plaveckom Štvrtku sa stáva túžba urobiť betlehem čo najväčší  vlastnou nejednému rezbárovi na Slovensku aj v Česku.

Betlehem "Vianočný príbeh" - tretia betlehemárska realizácia zo ZGAM v Plaveckom Štvrtku.

Vrcholným počinom sa stal najväčší betlehem na svete Jiřího Halouzku so 154-mi postavami v mierne nadživotnej veľkosti (postavy sú dopĺňané, preto sa údaje o počte postáv v rôznych zdrojoch líšia). Postavy s veľkosťou až do výšky 2,4 metra však nie sú ani v tvorbe iných autorov výnimočné. Zostáva dodať poznámku, že veľkosť sa pre tvorcov stala tak silnou motiváciou, že všetky ostatné meradlá  často majú podružnú úlohu.


Realizácia Obce Kátov a Strednej školy lesníckej a rybárskej v Bzenci nebude "naj" rozmerovo, ale bude výnimočná v iných parametroch. Projekt podporuje zamestnanosť, vzdelávanie, tradície, rozvoj a družobné vzťahy regiónov. V budúcom článku bude Záhorácko - Slovácký betlehem predstavený podrobnejšie.

Diskusia k článku

 



TENTO MIKROPROJEKT JE FINANCOVANÝ EURÓPSKOU ÚNIOU, Z PROSTRIEDKOV FONDU

MIKROPROJEKTOV SPRAVOVANÉHO TRENČIANSKYM SAMOSPRÁVNYM KRAJOM


 

 
svetelsky-oltar-2.jpg
  rez-module-bottom
orlik

Odber noviniek

REZBÁRSTVO.SK

Rezbárstvo.sk je portál, kde nájdete  informácie o nástrojoch, materiáli podujatiach a autoroch. Nedajte sa zmiasť názvom portálu, pretože okrem rezbárstva  sú tu užitočné informácie z viacerých oblastí. V krátkom čase pribudnú nové funkcie v profiloch registrovaných, kde môžete umiestniť svoje videá, fotografie a iné zaujímavosti a to celkom zadarmo. Registrácia trvá len pár minút.

    Pripravujeme

    · Arbortech Mini Grinder
    · Rukoväte dlát
    · Ako sa brúsia dláta
    · Lup, na aký sa nezabudne

 


 

 

Vydáva

A-studio Andrej Irša
Posledná atualizácia: 23. novembra 2018
Vychádza nepravidelne

 

ISSN 1338-3728






 

 

drotaria