Rezbárska práca sa spravidla zakončuje povrchovou úpravou. Použitie lesklého laku sa považuje takmer za barbarský čin. V literatúre udávané receptúry obsahujú prípravky, ktoré kúpite len v obchodoch s potrebami pre výtvarníkov. Ako však zvoliť správny spôsob a ako si pomôcť s tým, čo je v ponuke bežných predajní? Povieme si na začiatok niečo o farbách.

Farba 

Farba má niekoľko charakteristík, záleží však na tom z akého uhla pohľadu. Vynecháme poučky o pôsobení svetla, chromatickom, achromatickom, chladnom či teplom pôsobení farby. Pozrieme sa na farbu v jej materiálnej podobe ako ju poznáme zo svojho okolia.

Farba sa skladá z dvoch základných zložiek - farebného pigmentu a pojiva. Okrem týchto základných prvkov obsahujú farby aj rôzne pomocné látky (sikativá, UV filtre, stabilizátory, plastifikátory, insekticidy, fungycidy, dokonca aromatické prímesi, aby farba pri práci príjemne voňala...) Pre nás sú však podstatné zmienené dve základné zložky. Pigment  farbí a pojivo ho fixuje na farbenom povrchu, aby po zaschnutí neopadal. Pigmentu sa hovorí aj hlinka, alebo prášková farba a je bežne dostať v predajniach. Pojivom môže byť akékoľvek číre zasychavé médium, číra farba, lepidlo, živica alebo vosk rozpustené v príslušnom rozpúšťadle . Zapamätajte si, že práškový pigment môžeme zmiešať s ktoroukoľvek farbou, farby však nemôžeme miešať vzájomne. Napríklad nemôžeme miešať akrylové farby s olejovými, olejové s liehovými a podobne. Ak dodržíme toto pravidlo, experimentovanie s farbami sa môže začať.

Dobre zásobovaná predajňa s odborým personálom dokáže uspokojiť i pomerne špecifické požiadavky výtvarníkov. Na obrázku je ponuka predajne Farby- laky Šara v Holíči. Kúpite tu napríklad šelak, kriedu...

Kolorovanie

Aplikácia viac či menej transparentného náteru, pod ktorým je cítiť drevo sa nazýva kolorovanie. Tento spôsob vyžaduje nátery s nižšou krycou schopnosťou. Ako som už spomenul, ľahko si ich pripravíme sami. Skôr ako sa pustíme do experimentovania s vysokokvalitnými drahými nátermi, skúsme miešať pigment v bezbarvom Luxole, alebo Slovluxe. Vždy sypeme prášok do tekutiny a nie naopak. Miešame len malé množstvá - ½ až 1čajová lyžička farbiva na 1 dl tekutiny. Aj pri potrebe väčšieho množstva namiešame najprv silnejší koncentrát ktorý dobre rozmiešame a vlievame do pripravovaného objemu. Nesmieme zabudnúť, že najmä tmavé pigmenty veľmi silno farbia! Tmavo sfarbené práce nie vždy vyzerajú dobre, preto je lepšie voliť svetlejšie odtiene (nemyslím tým kriklavé farby!), veď urobiť vec dodatočne tmavšou je ľahšie ako tmavú odfarbovať. Prácu môžeme zvýrazniť nanesením tmavšieho odtieňa pigmentu do hlbších miest a záhybov do ešte mokrého základu. Naopak vystúpené miesta a hrany spojených rovín po zaschnutí prebrúsime jemným šmirgľom. Práca získa na mäkkosti a pôsobí prirodzenejšie.

Figúrky z Orlického betlehemu výtvarníčky Jarmily Haldovej, sú ukážkou nielen majstrovského zvládnutia práce s dlátom,  ale aj práce s farbou v spojení s originálnym prejavom.

Ďalšie možnosti „domácej výroby“ farieb:

Liehový náter - pripravíme zo šelaku zaliateho denaturovaným liehom. Šupinkový šelak zalejeme objemovým trojnásobkom liehu. Po rozpustení primiešame práškový pigment. Je dobré pripraviť si asi liter šelakového základu a miešať len malé množstvá farby. Na miešanie a uskladnenie nespotrebovanej farby sú vhodné plastové obaly od filmov, alebo liekov.

Disperzný náter –  ak potrebujeme transparentný povrch, alebo namaľovať drobné detaily, môžeme  použiť ako pojivo disperzné lepidlo (Ponal, Duvilax, Herkules...). Vo vode rozmiešane hlinku a zmiešame s lepidlom. Vzájomný pomer určuje vlastnosti a neexistuje univerzálne doporučenie. Rozrábame len malé množstvá a používame len na malé plochy a detaily.