Dostať veci do pohybu tak, aby uľahčili ľuďom prácu, je myšlienka stará ako ľudstvo samo. Už hodenie kameňa či oštepu pomohlo lovcovi skrátiť si cestu za sústom... Od tohoto prvopočiatku ľudskej vynaliezavosti až po súčastnosť sa udialo veľa a človek sa stal najvýraznejším predátorom akého zem kedy nosila. K tomuto postu mu pomáhajú dômyselné zariadenia, ktoré premieňajú mechanickú energiu na pohybovú. Nazývajú sa motory.

Ak sa niekedy dostanete do blízkosti Kvačianskej doliny  (v masíve Chočských vrchov) na Liptove, nezabudnite navštíviť zaujímavú technickú pamiatku, dolný „Brunčiakovský“ mlyn. Je zaujímavý zrekonštruovanou  pílou a ďalším vybavením.

Mlynské zariadenie pochádza z konca devätnásteho storočia, a rozvody sú už s kovovými ozubenými kolesami a remeňovými transmisiami. Pohyb strojov je zabezpečovaný hnacím mlynským kolesom, ktoré sa nachádza na vonkajšej časti objektu. Prevodová časť je pod podlahou mlyna a cez otvory v podlahe je poháňané strojné vybavenie. Postupnosť pohybu z hnacieho kolesa ku strojom je zachytená na fotografiách, takže tu netreba podrobnejší komentár.

Keďže sme započali tému o vodnom pohone (čo je vlastne najstarší „motor“), budeme pokračovať krátkou exkurziou vo vývoji iných motorov.
Vodný pohon zakrátko v niektorých oblastiach vystriedala para. Keďže samočinný pohyb bol vzácny, využívalo sa  jedného zdroja, z ktorého bol rozvedený pohyb systémom transmisií, ozubených kolies, vačiek a hriadeľov po dielni. Hlavný hriadeľ bol častokrát zavesený pod stropnou konštruciou (alebo podlahou) po celej dĺžke dielne. Nemecký vynálezca a elektrotechnik Werner von Siemens vynašiel dynamoelektrický princíp - dynamo v roku 1866. Čírou náhodou belgický vynálezca a koštruktér Zénobe Théophile Gramme v roku 1873 prišiel na  systém elektromotora. Stalo sa tak vodivým prepojením bežiaceho dynama so stojacim, ktoré sa dalo do pohybu a prvý elektromotor bol na svete. V roku 1876  Nikolaus August Otto zostrojil a patentoval v nasledovnom roku plynom poháňaný štvortaktný spaľovací motor, ktorý od roku 1877 vyrábala spoločnosť Gasmotorenfabrik Deutz. Motor sa síce uplatnil v priemyselnej aj poľnohospodárskej výrobe, ale získal výraznú konkurenciu v motoroch na iné palivá a tie prevzali štafetu. V roku 1884 vznikol  spaľovací štvortaktný vysokootáčkový  motor  Gottlieba Wilhelma Daimlera. Tento motor súčasného typu sa však najviac rozšíril vďaka Karlovi Benzovi, podľa ktorého sú benzínové motory aj pomenované. Karl Benz  bol dovtedy konštruktérom dvojtaktných plynových motorov. Naftové motory (dieselové) sú vynálezom nemeckého inžiniera Rudolpha Diesela, ktorý taktiež začal v roku 1893 s ich výrobou a od tej doby ide ich vývoj súbežne s benzínovými motormi.

Benzínové a dieselové motory si razili cestu, aby nastala éra motorov, tzv „stabilákov“. Tieto mohutné motory (naftové, benzínové, benzolové, petrolejové menej elektrické) zabezpečovali pohyb mechanizmov, a prenikli do všetkých výrobných sfér. Benzínové a naftové motory sa postupom času stali hnacími agregátmi mobilných zariadení, elektrické motory sa používali v továrenských a dielenských prevádzkach.    
Spočiatku mali naftové a benzínové motory jednu veľkú výhodu, ktorá brzdila rozvoj elektromotorov. Bola ňou nezávislosť na elektrickom vedení ktoré vyžadovali elektromotory.  Rozširovaním elektrifikácie sa však v stabilných prevádzkach s trvalým pripojením k energetickej sieti,  nezadržiteľne prechádzalo k ľahším a menej poruchovým elektrickým motorom. V továrňach a mestách sa tento pohon etabloval už v dvadsiatich a tridsiatich rokoch minulého storočia, obce tento posun zastihol vo väčšej miere až po druhej svetovej vojne ( tu sa hojne využívali zmienené „stabiláky“). Keďže nové elektrické motory umožňovali výrobcom strojov použitie motora priamo v konštrukcii stroja (stojane) ďalší vývoj strojov viedol k postupnému zmenšovaniu, znižovaniu hmotnosti, zvyšovaniu bezpečnosti, výkonnosti a zavedeniu mnohých doplnkových funkcií.

Rozdelenie jednotlivých typov motorov, by vyžadovalo veľa priestoru a vymyká sa zámeru tohto článku. Takže záverom uvediem, že vývoj je v pohybe, pričom sa siaha aj po „zabudnutých“ myšlienkach. Netrúfnem si ani odhadnúť, čo bude poháňať stroje budúcnosti, i keď odvážne experimenty i zavádzanie novátorských myšlienok do praxe nám dávajú čo-to tušiť...

Dodatok:

Informácie o vynálezoch motorov sú rozdielne, pretože časť dokumentátorov sa prikláňa k názoru, že autorom je ten kto vymyslel princíp, druhé stanovisko je to, že autorom je ten, kto uviedol myšlienku do reality . Obe polohy majú silné argumenty pre obhajobu. Prvotná myšlienka je samozrejme v zmysle autorstva tým rozhodujúcim. No ak je myšlienka z akéhokoľvek dôvodu nerealizovateľná a nerealizovaná, zásluha na uvedení do reálu je aj u konštruktéra, ktorému je to autorstvo častokrát priznané... Preto sa pri rôznych vynálezoch uvádza, že konštruktér vymyslel ako prvý v praxi použiteľný vynález aj keď bolo pred ním niekoľko vynálezcov s obdobnou myšlienkou, no s mnohými nedostatkami... Ďalším mätúcim údajom býva započatie výroby, ktoré má neskorší údaj, ako patentovanie vynálezu...  Pokiaľ teda poznáte, alebo sa dočítate o iných menách a dátumových údajoch v súvislosti s vynálezmi motorov, znamená to, že autori si neprotirečia, len použili iný meter... 

Fotografie k článku:

Brunčiakovský mlyn v Kvačianskej doline - foto Anton Hanzalík

Píla v Modrej (ovládací panel a motor), motorová píla Dolmar 6400 - archív autora

Informácie budú použité v pripravovanej publikácii "Rezba motorovou pílou", Ktorá bude vydaná  v závere roku 2009.