|
Vo výtvarnom poňatí je ako
polychrómia chápaný farebný náter nanesený na kriedový podklad.
Kriedový podklad je hrubovrsvý prebrúsiteľný náter, kde je pojivom
glejová voda (zajačí glej, želatína) v ktorej je naložená jemná
šampaňská, alebo boloňská krieda.
Ako niektoré názvy naznačujú, nie je
pre začínajúceho výtvarníka ich zaobstaranie jednoduché. Ako vo všetkom
i tu existujú alternatívne riešenia, ktoré vôbec nemusia byť zlé. Ako
náhradu za zajačí glej môžeme použiť kožný glej ktorý má vyššiu
lepivosť ako kostný. Bežne je dostať v predajniach s farbami a lakmi.
Väčšinou je dostať vo forme nepravidelných gulôčok o priemere asi 4 mm
(perličkový glej). Ak by sme mali možnosť kúpy gleja vo forme šupiniek,
volíme radšej šupinky. Glej v hmotnostnom pomere 5 až 9 g / 100 g
studenej vody zalejeme v nádobe (napríklad sklenenej od zaváraniny), a
necháme asi 3 hodiny nabobtnať . Obsah tekutiny v nádobe by mal byť do
1/3 pretože musíme rátať s objemom kriedy ktorá sa bude ešte
pridávať. Kriedu môžeme použiť aj obyčajnú – plavenú ktorá je dostať v
niektorých predajniach s nátermi. Najprv zahrejeme pripravený glej v
nádobke. Glej sa nesmie zahrievať priamo na zdroji tepla ani nesmie
zovrieť, preto zohrievame vodu v inej nádobe a do tejto vložíme
spomenutú nádobku s glejom a teplý ho miešame do úplného rozpustenia.
Do vzniknutej tekutiny (ešte teplej) pomaly sypeme v malých dávkach
kriedu, ktorá volne padá ku dnu a usadzuje sa. Pozor – NEMIEŠAME!
Miernym poklepávaním podporujeme usadzovanie kriedy. Sypanie ukončíme
keď sa začne vytvárať kopček nad hladinou. Naloženú kriedu necháme do
druhého dňa odstáť. Potom kriedu znovu zahrievame a poklepávame, aby sa
uvolnili bublinky a dostali sa na povrch. Na zníženie povrchového
pnutia na hladine sa používa zaliatie liehom (jeden vrchnáčik od
nápojov). Týmto spôsobom sa rýchlejšie zbavíme bubliniek a lieh sám v
priebehu ďaľšieho zahrievania vyprchá. Ak sa nám vytvára nad zaliatou
kriedou „jazierko“, toto zlejeme a ak už na povrch nevystupujú
bublinky, obsah zamiešame. Pred aplikovaním kriedy na povrch dreva,
tento najprv upravíme náterom glejovej vody. Glejová voda by mala byť o
jeden hmotnostný diel silnejšia ako sme použili pri príprave glejovej
vody do kriedy, inak je postup úplne rovnaký. Po nanesení glejovej vody
na povrch dreva nános necháme zaschnúť. Po zaschnutí môžeme nanášať
kriedu. Zahriaty náter nanášame na pripravený predmet v hrubej vrstve,
nevraciame sa na nanesené plochy. Ďaľší nános aplikujeme na ešte vlhký
predchádzajúci. Vrstvy kriedy v jednom pracovnom postupe môžu byť
maximálne tri. Množstvo pripravovanej kriedy miešame v závislosti od
predpokladanej spotreby, pretože zarobená krieda má trvanlivosť
približne 3 dni (uskladnením v chladničke ju predĺžime asi na jeden
týždeň). Keď začne zapáchať, alebo plesnivieť- je neupotrebiteľná.
Kriedou upravený povrch sa po vyschnutí prebrúsi ručne jemným šmirglom.
Upravenie savosti kriedy pred farebným náterom sa môže urobiť zasa
glejovou vodou, riedkym šelakom a pokiaľ sa nejedná o starožitný
predmet, tak je prípustný na tento účel určený prípravok na úpravu
savých podkladov z bežnej predajnej siete.
Vlastné farbenie
povrchu je už vecou vkusu, schopností namiešania odtieňov, výberu
vhodného prípravku. Olejové a temperové farby sú dostať v základných i
rozsiahlych sadách a v niektorých predajniach aj samostatne či na
objednávku. Z domácich zdrojov však môžeme použiť niekoľko osvedčených
receptúr o ktorých bude ešte zmienka.
| 
| 
| Kontrast,
alebo naopak zosúladenie farieb má za úlohu vyvolanie pocitov. Obrazy
autora Stana Trepáča sú v tomto prípade osadené v autorských rámoch
Andreja Iršu v farebnom súlade. Farba je v niekoľkých vrstvách
aplikovaná na kriedový podklad. |
|
