Chcel by som týmito pár riadkami vzbu­diť záujem o človeka rezbára, s ktorým som mal možnosť sa v živote niekoľko ráz stretnúť. Nikdy som sa o ňom nedo­čítal v žiadnom časopise, novinách ani na výstavách. Myslím si však, že bol veľmi zaujímavá postava a zviditeľnenie jeho celoživotných aktivít ako rezbára by malo prelomiť nepriazeň času. Ostrovský sa narodil na majetku Párovské háje pri Nitre okolo roku 1895. Vyučil sa za umeleckého stolá­ra a pracoval pri výrobe nábytkov. Drevorezba sa stala jeho celoživot­ným zamestnaním. Ako zamestnanec nábytkárskej firmy z Viedne sa do­stal do Francúzska, kde sa pripravo­vali umeleckorezbárske časti výzdo­by nábytku na svetovú výstavu. Táto životná púť je veľmi podobná s nitrianskym sochárom a rezbárom Júliusom Bártfayom. Ich osudy sa často prepletali a je zvláštne, že podľa rozprávaní oboch sa stretávali ako rivali. Je to asi dôsledok malo­mestských pomerov vtedajšej Nitry, hos­podárskej situácie dvadsiatych až tridsia­tych rokov minulého storočia a tvrdého a nekompromisného boja o prežitie. Dvaja rezbári v meste ako Nitra vtedy asi nemohli vedľa seba dobre existovať. Na výstave nábytku vo Francúzsku zaujali Ostrovského drevorezby vte­dajšieho čerstvého cisára z Habeša Haile Selassieho. Jeho ponuku na výzdobu ná­bytku cisárskeho dvora neodmietol a na viac rokov zmizol v Afrike. V starobe spomínal s veľkou nostalgiou na Addis Abebu, na prácu rezbára, podmienky, úctu, krásne Afričanky a aj na zárobok. Po rokoch sa vrátil do Československa, kde mu celoživotné úspory okresali a znárodnili vo februári 1948. Znechutený a zatrpknutý sa pustil do ďalšej práce. Rezal krížové cesty, posledné večere, svätých, ukrižovaných, vinohradnícke motívy, portréty obyčajných ľudí aj papa­lášov. V čase, keď som ho ja párkrát navštívil, pracoval vo Vinárskych závo­doch v Štúrove. Vyrezával upomienkové predmety na súdky, ktoré putovali ako dary do rúk súdruhov z domova i zahra­ničia. Vyrezal asi veľa, lebo bol zručný a usilovný.
Po roku 1989 som o ňom ešte počul, ale kvôli hektickej dobe som ho už nenavští­vil a aj o jeho smrti som sa dozvedel neskoro. Keďže je veľkou neznámou, rozhodol som sa rozvíriť prach spomie­nok a pokúsiť sa, ak sa to ešte dá, zhro­maždiť čo najviac informácií o ňom. Za každú vopred ďakujem.