Dvorný rezbár Habešského cisára |
![]() |
Chcel by som týmito pár riadkami vzbudiť záujem o človeka rezbára, s ktorým som mal možnosť sa v živote niekoľko ráz stretnúť. Nikdy som sa o ňom nedočítal v žiadnom časopise, novinách ani na výstavách. Myslím si však, že bol veľmi zaujímavá postava a zviditeľnenie jeho celoživotných aktivít ako rezbára by malo prelomiť nepriazeň času. Ostrovský sa narodil na majetku Párovské háje pri Nitre okolo roku 1895. Vyučil sa za umeleckého stolára a pracoval pri výrobe nábytkov. Drevorezba sa stala jeho celoživotným zamestnaním. Ako zamestnanec nábytkárskej firmy z Viedne sa dostal do Francúzska, kde sa pripravovali umeleckorezbárske časti výzdoby nábytku na svetovú výstavu. Táto životná púť je veľmi podobná s nitrianskym sochárom a rezbárom Júliusom Bártfayom. Ich osudy sa často prepletali a je zvláštne, že podľa rozprávaní oboch sa stretávali ako rivali. Je to asi dôsledok malomestských pomerov vtedajšej Nitry, hospodárskej situácie dvadsiatych až tridsiatych rokov minulého storočia a tvrdého a nekompromisného boja o prežitie. Dvaja rezbári v meste ako Nitra vtedy asi nemohli vedľa seba dobre existovať. Na výstave nábytku vo Francúzsku zaujali Ostrovského drevorezby vtedajšieho čerstvého cisára z Habeša Haile Selassieho. Jeho ponuku na výzdobu nábytku cisárskeho dvora neodmietol a na viac rokov zmizol v Afrike. V starobe spomínal s veľkou nostalgiou na Addis Abebu, na prácu rezbára, podmienky, úctu, krásne Afričanky a aj na zárobok. Po rokoch sa vrátil do Československa, kde mu celoživotné úspory okresali a znárodnili vo februári 1948. Znechutený a zatrpknutý sa pustil do ďalšej práce. Rezal krížové cesty, posledné večere, svätých, ukrižovaných, vinohradnícke motívy, portréty obyčajných ľudí aj papalášov. V čase, keď som ho ja párkrát navštívil, pracoval vo Vinárskych závodoch v Štúrove. Vyrezával upomienkové predmety na súdky, ktoré putovali ako dary do rúk súdruhov z domova i zahraničia. Vyrezal asi veľa, lebo bol zručný a usilovný.
Po roku 1989 som o ňom ešte počul, ale kvôli hektickej dobe som ho už nenavštívil a aj o jeho smrti som sa dozvedel neskoro. Keďže je veľkou neznámou, rozhodol som sa rozvíriť prach spomienok a pokúsiť sa, ak sa to ešte dá, zhromaždiť čo najviac informácií o ňom. Za každú vopred ďakujem.
Autor príspevku: Jozef Barta www.b-art-a.sk |